Snem Demokratickej strany koncom augusta oficiálne vyberie nominanta do boja o Biely dom. Samotní členovia strany špekulujú, či je Harrisová dobrá voľba. Trump sa z nej snaží urobiť političku, ktorá je spoluzodpovedná za migráciu a drahé potraviny.
Úradujúci americký prezident Joe Biden odstúpil z volieb a nebude sa uchádzať o ďalší mandát. Urobil tak po dlhých úvahách jeho spolustranníkov, či má šancu poraziť Donalda Trumpa.
Biden zároveň vyhlásil, že v boji o Biely dom podporuje svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú. Svetové médiá okamžite začali analyzovať jej šance. Ešte však nič nie je jasné. Harrisovú musí Demokratická strana oficiálne schváliť ako kandidátku.
Podľa politológa a amerikanistu Mateja Laša si Demokrati zrátali, že inú možnosť ako Bidenovo odstúpenie už nemajú.
„Biden síce nechcel odstúpiť, no zrejme aj pod tlakom kopiacich sa zdravotných ťažkostí, v posledných dňoch bol v izolácii pre COVID, sa nechal presvedčiť, že je vhodnejšie odstúpiť. Dovolím si povedať, že u Bidena prevážila zodpovednosť nad egom. Neviem si predstaviť, že by podobné rozhodnutie urobil Trump. Jeho gesto sa bude u Demokratov vyzdvihovať a považovať za štátnické, Republikáni budú hovoriť, že nie je schopný ani doúradovať,“ komentuje situáciu odborník.
Ako uvádza New York Times, Harrisová už disponuje účtom pre prezidentskú kampaň, na ktorom je 96 miliónov dolárov. Nestačí len presviedčať voličov, ale najprv musí presvedčiť svojich straníkov. Koncom augusta zasadnú členovia Demokratickej strany a zvolia si oficiálneho kandidáta.
Harrisová nemusí byť jediná, kto o nomináciu zabojuje. Podľa New York Times sú v hre ďalšie mená: Guvernér štátu Illinois J. B. Pritzker, guvernérka Michiganu Gretchen Whitmerová, guvernér Pennsylvánie Josh Shapiro a senátor zo Západnej Virgínie Joe Manchin.
Podľa politológa Laša sa dá predpokladať, že kandidátkou sa stane Harrisová. Poukazuje na to, že podobná situácia sa stala naposledy v roku 1968.
Vtedajší prezident Lyndon B. Johnson sa vzdal kandidatúry a nahradil ho jeho viceprezident Hubert Humphrey, ktorého nakoniec porazil Republikán Richard Nixon.
„Na druhej strane sa objavujú hlasy, že tí Demokrati, ktorí chceli odstúpenie Bidena, chcú odmietnuť aj Harrisovú. Zdržanlivý je aj bývalý prezident Obama, ktorý hovorí, že v nasledujúcom sneme je všetko otvorené. Demokrati sú a minimálne v moderných dejinách aj boli o niečo vnútorne rozštiepenejšou stranou ako Republikáni,“ vysvetľuje Laš.
Obamova zdržanlivosť hrá do karát špekuláciám, že by kandidovať mohla jeho manželka Michelle Obamová. Ona to síce opakovane popiera, ale jej popularita je nesporná.
Agentúra IPSOS pre Reuters merala, kto by mal šancu poraziť Trumpa. Jediný, kto by to dokázal, je práve bývalá prvá dáma Michelle Obamová.
„Potenciál tam nepochybne je. Podľa môjho názoru pokusy presvedčiť ju prebiehajú, no dá sa predpokladať, aj vzhľadom na to, že si už vyskúšala rolu prvej dámy, a teda vie, čo všetko politika môže ‚obnášať‘, že svoj názor nezmení. Stopercentne vylúčiť sa však v dnešnej situácii nedá nič,“ myslí si Laš.
Odborník pokračuje, že v prípade Harrisovej môžu Demokrati kampaň otočiť a poukazovať na to, že práve Trump je „ten starý kandidát“. Harrisová môže reprezentovať nové a progresívne Spojené štáty. Rozhodne podľa Laša budú musieť Republikáni zmeniť taktiku.
„Trump sa už nechal počuť, že poraziť Harrisovú bude omnoho jednoduchšie ako Bidena, no myslím si, že momentálne prevláda aj u nich neistota a čakajú na výsledok snemu Demokratov,“ skonštatoval politológ.
Miska váh je podľa neho stále naklonená k Trumpovi aj pre nedávny pokus o atentát. „Napokon bude závisieť od kľúčových štátov, kde sa dá predpokladať, že v momentálnej situácii môže mať naozaj Kamala Harrisová väčšie šance ako Biden. Otázne je, ako bude pôsobiť na umiernenejších demokratických voličov, keďže jej politika je zameranejšia na liberálnejšieho voliča,“ vysvetľuje Laš.
Trumpovu prevahu potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. New York Times informuje, že podľa toho posledného vedie Trump so 48 percentami. Harrisovú by volilo 46 percent opýtaných. Biden zaostával ešte o čosi viac. V niektorých štátoch sú rozdiely medzi Bidenom a Harrisovou výraznejšie.
Napríklad vo Virgínii by mal Biden nad Trumpom len tesný náskok, Harrisová v tomto štáte vyhráva až o päť percentuálnych bodov.
Svoj pohľad na voľby dávajú aj stávkové kancelárie. Podľa nich by Harrisová mala len 38-percentnú šancu na výhru.
Podľa analýzy agentúry Reuters sa Trump bude snažiť využiť to, že Harrisová je Bidenovou viceprezidentkou, takže bola od začiatku jeho mandátu po jeho boku a spoluvytvárala jeho administratívu.
Konkrétne bude útočiť na stúpajúcu imigráciu a životné náklady. Agentúra sa odvoláva na prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých sú Američania nespokojní s vysokými cenami potravín a pohonných látok, ako aj s úrokovými sadzbami, ktoré znížili dostupnosť bývania.
„Je možné, že sa objaví aj tradičný strašiak o komunistických politikách Kamaly Harrisovej, ktorý v USA relatívne dobre funguje už od dôb Studenej vojny, no zoči-voči Bidenovi veľa vody nenamútil. Pri Harrisovej by mohol fungovať o niečo lepšie a hoci je známa tvár, voliči o jej politike veľa nevedia, a tak sa ju Republikáni budú snažiť rýchlo onálepkovať,“ myslí si Laš.
Trump je známy aj tým, že svojich oponentov uráža a skúsil to už aj na Harrisovú na zhromaždení v Michigane, kde poukazoval na jej smiech a hovoril o nej, že je bláznivá.
Harrisová bude zrejme cieliť na liberálnych voličov. Netreba zabúdať, že v amerických voľbách nekandidujú len kandidáti Demokratickej a Republikánskej strany. Kandidovať môžu aj iní nezávislí kandidáti. Momentálne sú v hre ešte štyria nezávislí kandidáti. Zvyčajne však majú minimálne šance na úspech.
Podľa politológa Laša môže Harrisová osloviť aj voličov niektorých z týchto kandidátov. Ich voličov však nie je veľa.
„Naopak, Bidenovi sa nedarilo úplne udržiavať si voličské hlasy čiernych Američanov a aj mladších voličov a tu je možné, že Kamale Harrisovej by sa to podariť mohlo, ale nedá sa predpokladať, že do veľmi výraznej miery,“ konštatuje odborník.
Kľúčové podľa neho bude to, akého viceprezidenta si Harrisová zvolí. Mal by to byť podľa neho niekto zo štátu, kde sú prieskumy vyrovnané, no od ktorého závisí, kto bude ďalším prezidentom.
Takými štátmi sú napríklad Arizona, Pennsylvánia či Georgia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo