EÚ nariaďuje kompostovať trávu. Ale ako, keď každé mesto nemá kompostáreň?

Michal Lukačovič

25. 7. 2015, 20:00

Košičania majú na ekologické zhodnocovanie odpadu kapacity. Ale čo ostatní? Napríklad v Stropkove sú bez kompostárne.

Kosím, kosíš, kosíte. Ale čo s pokosenou trávou? Podľa európskej legislatívy ju musíme biologicky spracovať, teda kompostovať. Nie všetky obce a mestá však na to majú kapacity.

V Košiciach začínajú kosiť posledný aprílový týždeň a končia koncom októbra. Za ten čas vykosia zhruba tisíc ton trávy.

„Podľa zákona je mesto Košice povinné pokosenú trávu kompostovať," tvrdí hovorkyňa košického magistrátu Linda Šnajdárová.

Všetok biologický odpad z Košíc skončí teda mestskej kompostárni, ktorá je s kapacitou 12-tisíc ton najväčšou na východnom Slovensku.

„Výsledný produkt sa opätovne používa v meste," hovorí námestníčka riaditeľa Správy mestskej zelene Marta Popríková.

Výhody kompostovania poznajú všetci záhradkári. Kompost je v prvom rade výborné hnojivo.

„Slúži na zlepšenie kvality pôdy, prevzdušňuje ju a zlepšuje jej štruktúru," vysvetľuje majsterka kompostárne Melánia Vargová.

Vo veľkokapacitnej kompostárni sa z odpadu stane kompost asi za 6 mesiacov, v domácich podmienka ešte o niečo skôr. Košické kompostovisko môžu zadarmo využiť aj obyvatelia mesta.

Košičania majú na ekologické zhodnocovanie odpadu kapacity. Ale čo ostatní? V Stropkove sú bez kompostárne a trávu rozdajú farmárom.

„Bolo by lepšie mať vlastnú kompostáreň, ako sa operatívne furt dohadovať s tými družstvami," myslí si Dušan Lukáč z mestského podniku Služba Stropkov.

Podľa európskej legislatívy sa do kompostovania musí na Slovensku od roku 2020 zapojiť polovica mestských domácností a 60 percent obyvateľov vidieka.